Hlavná stránka projektu - Popis projektu

Pôda, pôdne druhy, pôdne typy

Pôda je prírodný útvar na Zemi, ktorý predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2 - 3,0 m. Je to horná vrstva pevnej zemskej kôry.

Pôdny profil predstavuje ornica, podložie a spodina. 1. Ornica – je horná vrstva pôdy 2. Podložie – je tenšia vrstva pod ornicou 3. Spodina – je vrstva, ktorá sa nachádza ešte hlbšie pod podložím.

Priestor, ktorý pôda vyplňuje, sa nazýva pedosféra. Pôda vznikla pôsobením pôdotvorných činiteľov - vody, vzduchu, organizmov a slnka - na horniny. Zmenu pôdy spôsobujú pôdotvorné činitele, ale aj zásah človeka, ktorý sa nazýva metamorfóza.

Zloženie pôdy: voda, vzduch a pevné látky.

 Pôdne druhy Rozdeľujeme ich podľa zrnitostného zloženia pôdy na:

Piesočnaté pôdy (ľahké) - obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Medzi zrnami piesku majú veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a sú málo úrodné. Hlinité pôdy (stredne ťažké) - obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa na sprašiach. Vyskytujú sa na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy. Ílovité pôdy (ťažké) - sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné. Skeletnaté pôdy - nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy.

Pôdne typy Vytvárajú sa podľa toho, ako sa prejavuje vplyv pôdotvornych činiteľov v konkrétnych podmienkach. Na území Slovenska sa vyskytujú najmä:

Nivné pôdy - vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou. Lužné pôdy - sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné. Černozeme, hnedozeme - nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy. Kambizeme (hnedé lesné pôdy) - pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi vyššie a stredne položené kotliny. Podzolové pôdy (podzoly) - ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou. Rendziny - vznikli v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami. Ilimerizované pôdy (luvizeme), pseudogleje (oglejené pôdy) - sú na styku nížin a pohorí, tvoria dná kotlín vo vlhších a chladnejších podmienkach. Slané pôdy (soločanky a slance) - sú v najteplejších oblastiach, je tam veľký výpar a prísun solí. Glejové pôdy - sú mazľavé v dôsledku trvalého zamokrenia pozdĺž vodných tokov a v záplavových oblastiach. Rašelinové pôdy - vznikajú v zamokrených oblastiach, kde sa hromadí rašelina.