Hlavná stránka projektu - Zadanie
zadanie č. 3

Dátum ukončenia
13. Október 2009 v 12:03

Popis
Rozlišujeme tieto pôdne typy:

Regozem – nevyvinutá pôda na sypkých sedimentoch, väčšinou na pieskoch, s obsahom humusu do 1%. Zaberá 2,56% plochy SR, je to slabo produkčná pôda, najväčšie rozšírenie má na silikátoch Záhorskej nížiny.

Černozem – podložie tvoria sypké sedimenty, predovšetkým spraš, humusový horizont má okolo 60cm. Obsah humusu u nás cca. 3-4%. Má vysokú úrodnosť. Zaberá 14,1% plochy SR. Vyskytujú sa zväčša na sprašových tabuliach, pásy černozemí sú aj na starých agradačných valoch Žitného ostrova, pri Tornali, na Trebišovskej tabuli.

Hnedozem – vznikla na sypkých, málo skeletnatých substrátoch, vypĺňa sprašové pahorkatiny. Smerom k pohoriu sa prejavuje mierna ilimerizácia, ktorá viedla ku vzniku Bt horizontu. Obsah humusu 2%. Sú menej úrodné ako černozeme, no v suchých rokoch dosahujú vyššiu úrodnosť. Zaberajú 12,9% plochy SR. Výskyt: Chvojnická, Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Pohronská, Ipeľská pahorkatina, Trenčianska kotlina.

Luvizem – s výrazným E horizontom, výskyt bližšie pri pohorí. Sú to ťažšie pôdy pod dubo-hrabinami. Majú strednú hodnotu úrodnosti. Zaberajú 2,2% plochy SR. Výskyt napr.: Myjavská, Nitrianska pahorkatina, severná časť Ipeľskej pahorkatiny, stredné Považie, sporadicky Turčiansku kotlinu.

Pseudoglej – vznikol v humídnom prostredí listnatých lesov na málo sklonenom reliéfe alebo v depresiách. Prebieha intenzívne oglejenie a vznik charakteristického G horizontu Výskyt: na nížinách, na náhorných plošinách, vysoko položených kotlinách, na chrbtoch, v brázdach na sypkých sedimentoch. Zaberá 7,6 % plochy SR, napr.: Hornú Nitru, Ipeľskú, Lučeneckú kotlinu a vysokopoložené kotliny.

Ranker – je to veľmi priepustná veľmi skeletnatá pôda s obsahom skeletu nad 50%, vždy nekarbonátová. Obsah humusu má až 8%. Výskyt v kosodrevinovom stupni, v sutinových lesoch, a v hôľnych partiách pohorí. Zaberá 0,06% plochy SR.

Kambizem – hnedá lesná pôda na nekarbonátových horninách ako granitoidy, amfibolity, čadiče, ryolity, sedimentárne horniny, pieskovce, ílovitá bridlica. Vyskytuje sa od vrchnej časti dubového stupňa, celý bukový stupeň po dolnú časť smrekového. Obsah humusu 4-8%. Zaberá 26,8% plochy SR.

Podzol – sú to kyslé pôdy vzniknuté pod ihličnatými lesmi, u nás v kosodrevinovom stupni na silikátových horninách alebo na nížinách na minerálne veľmi chudobných horninách pod borovicovými lesmi. Zaberá 0,12% plochy SR.

Rendzina – jediná pôda na vápnitých horninách. Obsah humusu 4%. V rôznych klimatických pomeroch sa vytvárajú od dubového stupňa až po alpínsky. Zaberá 4,7% plochy SR.

Fluvizem – vzniká holocénne aluviálnych sedimentoch v tesnej blízkosti riek. Obsahuje 2,5% humusu. Je silne ovplyvnená podzemnou vodou, ktorá je v hĺbke asi 1-2m. Zaberá 15,3% plochy SR.

Čiernica – lužná pôda, vzniká na alúviu vo vyšších polohách. Hladina podzemnej vody v hĺbke 2-4 m. Do profilu sa dostáva len ako kapilárna voda. Má charakteristický 70 až 120 cm humusový horizont. Nájdeme ju v úvaloch Moravy, v podkarpatskej depresii, na nive Váhu, Nitry, Žitavy, na Žitnom ostrove, v Turčianskej kotline, na Spiši, v Juhoslovenskej a Východoslovenskej nížine.

Do mapy Slovenska zaznačte tieto pôdne typy: fluvizem, pozdol, ranker.

Obrázok mapky si najskôr uložte a potom ho budete môcť upravovať napr. v programe "Skicár (Paint)" 

Postup ako zakresľovať do mapy si môžete pozrieť na stránkach:

http://www.oslovensku.sk/download/projekty/kupele/Postup_pri_tvorbe_bodov_a_znaciek_do_mapy.pdf
http://www.oslovensku.sk/download/projekty/kupele/Postup_pri_tvorbe_trasy_do_mapy.pdf

  1 2 >   >>|
Autor(ri) Prvé odovzdanie Odovzdanie Spätné väzby
  1 2 >   >>|